Svišť vrchovský tatranský
Svišť vrchovský (zastarano: svišť horský, svišť hôrny, ľudovo: hvizdák; lat. Marmota marmota) je druh zvierat z čeľade vevercovité. Obýva hornaté oblasti Strednej a Južnej Európy Žije medzi 800 až 3 200 m n. m. v Alpách, Tatrách, Pyrenejach, Rumunských Západných Karpatoch, Mount Baldou na Baldo Rive del Garda v Taliansku. V Pyrenejach, kde vymrel už v období štvtohôr bol úspešne reintrodukovaný v roku 1948. Svišť vrchovský je so svojou dĺžkou 42 – 84 cm (okrem chvostu, ktorý je dlhý približne 13 – 16 cm) a s hmotnosťou medzi 4 až 8 kg najväčším zástupcom čeľade vevericovité (Sciurudae). Zadné labky merajú 8 – 9,5 cm, ušnica 2,5 – 3,5 cm. Má krátku a širokú hlavu, končatiny s veľmi ostrými pazúrmi a veľmi hustú srsť, ktorá je na chrbte sivohnedá alebo žltohnedá, na bokoch a bruchu svetlejšia a na tvári okolo oči a na temene hnedočierna. Žije v norách, ktoré vyhrabáva pomocou svojich končatín so silnými pazúrmi, ktoré fungujú podobne ako rýľ. Pomerne hravo si dokáže poradiť aj s veľkým kameňom, ktorý dokáže odstrániť pomocou svojich pevných zubov. Nory sú pre svišťa veľmi dôležité, pretože sa v nich ukrýva pred nepriateľmi, slnkom, ale vychováva v nej aj svoje mláďatá. Koniec svojej nory svišť zvyčajne vystelie senom alebo trávou. Výnimkou nie sú ani tunely, ktoré svišť využíva ako miesto na toaletu. Jednu noru obýva zvyčajne jedna rodina, ale postupom času býva nastávajúcimi generáciami stále zväčšovaná a to až do tej miery, že vznikne obrovský komplex prepletených chodieb a komôr. Svište vrchovské žijú väčšinou v skupinách, tvorených obvykle 5 – 15 členov, pod vedením dominantného páru. Staré samce sú samotári. Ak vyliezajú za potravou, často sa stavajú na zadné končatiny a sledujú možné nebezpečenstvo zo strany predátorov. Ak predátora zbadajú, vydajú výstražné pišťanie a razom zmiznú všetci členovia skupiny vo svojich norách. Votrelca, ktorý vstúpi na ich teritórium, ktoré si značkujú pomocou pachov, upozorňujú najprv tlkotom chvosta do zeme, cvakaním zubov a prskaním. Živia sa takmer všetkými dostupnými rastlinami, zrnom, ale aj hmyzom, pavúkmi alebo červami. Za potravou sa vydávajú prevažne počas rána a neskorého popoludnia, kedy nie je také teplo, ktoré môže vo vyššom štádiu vyústiť aj k ich hladovaniu. Ak je však počasie vhodné, dokážu skonzumovať neuveriteľné množstvo potravy s úmyslom nazhromaždiť si čo najviac podkožného tuku, ktorý im umožňuje prečkáva dlhé hibernačné obdobie. Pária sa na jar, až po hibernácii, čo umožňuje mláďatám vyššiu možnosť prežitia tým, že sa vyhnú zimnému obdobiu. Pohlavnú dospelosť dosahujú vo veku dvoch rokov. Samice koniec svojej nory dôkladne vystelú, najčastejšie trávou, a raz za rok po 33 – 34 dňoch gravidity do nej rodia mláďatá.
Zdroje:sk.wikipedia.org/wiki/Svi%C5%A1%C5%A5_vrchovsk%C3%BD (22.2. 2016)
www.google.sk/search?q=svi%C5%A1%C5%A5+tatransk%C3%BD&biw=1280&bih=899&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=0ahUKEwj-2saI9obLAhXDDZoKHZ6KATwQ_AUIBygB#imgrc=_ (22.2. 2016)
